Slovanské hradiště v Mikulčicích není třeba představovat. Je důležitým zdrojem poznání života a kultury Velké Moravy. Všechna dosavadní zjištění předává široké veřejnosti. Málo se ale ví, že výzkum zde stále probíhá.
“Nachádzame sa v depozitároch pracoviská archeologického ústavu Brno v Mikulčicích. Tieto depozitáre v podstate sa nachádzajú priamo na Mikulčickom hradisku, v jeho okrajovej časti v polohe, ktorá sa volá Trapikov a okrem depozitárov tu máme aj labáky, laboratória a kancelárie,”uvedl Marek Hladík, vedoucí centra historické archeologie archeologického ústavu akademie věd Brno.
Hlavním cílem tohoto pracoviště je dlouhodobý výzkum Mikulčického hradiště.
“S tým, že Mikulčice sú síce primárna oblasť nášho záujmu, toto veľkomoravské hradisko, ale veľkú časť svojich aktivít smerujeme aj do záchranných výskumov po okolíi,” upřesnil Marek Hladík, vedoucí centra historické archeologie archeologického ústavu akademie věd Brno.
Systematický archeologický průzkum hradiště má více částí.
“Jedna z tých prvých častí sú rôzne typy nedeštruktívneho výskumu, prieskumu, kde sa pomocou metód, ktoré ešte priamo nezasahujú do zeme, priamo ešte nekopeme, ale pomocou rôznych prospekčných metód sa snažíme. Detegovať, čo v tej zemi môžeme nájsť. A na základe výsledkov týchto nedeštruktívnych metód vieme potom pomerne cielene a presne lokalizovať naše výskumné aktivity v teréne. Čiže to kopanie už to klasické archeologické kopanie,”vysvětlil Marek Hladík, vedoucí centra historické archeologie archeologického ústavu akademie věd Brno.
Podle slov Marka Hladíka je Mikulčické hradiště tak významné a bohaté, že prakticky kdekoliv se průzkum realizuje, tam se něco zajímavého najde. Z poslední doby je třeba zmínit výzkum hradby na akropoli.
“Neustále sa snažíme spresňovať datovanie tej hradby, kedy bola postavená a aký má vzťah tá hradba k ostatným prvkom toho hradiska, ako sú sídliskové časti, pohrebiska, kostoly. A výskum hradby je zaujímavý z viacerých dôvodov, aj aj z hľadiska tých zaujímavých nálezov, napríklad pri výskume hradby sa nám veľmi často podarí nájsť pozostatky po organickom materiáli. Drevené konštrukcie, ktoré sme našli ako tá hradba bola postavená, alebo taká zaujímavosť bol celý kmeň dubový strom, ktorý bol vlastne sťatý a bol zaklesnený pred tou hradbou v tom riečnom koryte, ktorý sa nám podarilo pomocou dendrochronológie datovať do 9.storočia,” dodal Marek Hladík, vedoucí centra historické archeologie archeologického ústavu akademie věd Brno.
Každý nový nález je samozřejmě zajímavý sám o sobě. Ale daleko důležitější je jeho význam pro celkový příběh hradiště a jeho obyvatel v kontextu doby. Dnes už se ví, že záplavy a s nimi spojené lužní lesy hradiště v dobách svého rozkvětu ještě neznalo. A reliéf tehdejší krajiny je dnes skryt pod nánosy záplavové půdy.
